Na začiatok si zopakujme, čo je to vlastne ten rovnovažný produkt. Ako už vyplýva z názvu, v ekonomike nastane rovnováha. Celý vyprodukovaný produkt je spotrebovaný, teda matematicky AD = Y. Trojsektorový model pracuje s 3 sektormi- domácnosťami C, firmami C a vládou G, ktoré tvoria agregátny dopyt AD. Tento stav je žiadúci, lebo ekonomika, ktoré je v rovnováhe nepodlieha inflačným ani recesným vplyvom.
predpoklady modelu: 1. fixná cenová hladina
2. existuje produkčná medzera, teda skutočný produkt je nižší ako potencionálny
3. dostatočná ponuka kapitálu
4. na trhu je dostatočná ponuk práce pri fixných peňažných mzdách
5. ekonomické premenné sú vyjadrená v reálnych hodnotách
6. krivka agregátnej ponuky AS je dokonale elastická (jej graf je vodorovný)
Tento model sa od dvojsektorového odlišuje vstupom ďalšieho významného subjektu a to štátu. Štát má ovplyvňuje rovnovážnu úroveň produkcie tými to nástrojmi :
a) štátne nákupy statkov a služieb G: tvoria súčasť AD. Štátny sektor je veľmi rozsiahly a dôležitý. Napríklad rola štátnych zakázok, ktoré sa pohybuje v miliardách eur je veľmi dôležitá zložka AD. Štát zastrešuje napríklad nemocnice, daňové úrady a úrady práce, vojaci, ... a všetkýcm týmto subjektom poskytuje všetky potrebné nástroje na výkon ich činnosti.
b) stanovením a výberom daní: Ako som už naznačila v bode a), štát vystupuje na strane AD. A však predpokladom je, aby mal dostatočné financie (aspoň by mal :D a preto prehliadneme súčasnú ekonomickú situáciu a šíriacu sa nákazu zadĺženosti v Európe). Tieto financie získava vo forme daní. Keby dane neexistovali, štát by nemal z čoho financovať svoju činnosť.
c) výplatou transférov: Štát nie len peniaze berie, ale ich aj rozdáva, čím znižuje nerovnomerné rozloženie príjmov a tým garantuje každému občanovi istú výšku minimálnych príjmov na žitie. Patrí tu napríklad materská, starobný dôchodok, prídavky na dieťa a podobne.
agregátny dopyt: AD = C + I + G
Tvoria ho 3 subjekty:
1. domácnosti, ktoré musia platiť zo svojho dôchodku dane, ale tiež ich štát dotuje trnasférami.
Napríklad zamestnanec musí platiť každý mesiac zo svojho príjmu odvody a daň, tiež pri nákupe platí nepriamo nepriame dane, poprípade platí raz ročne daň z nehnuteľnosti a iné. Tiež má ale nárok napríklad na daňový bonus. Z bežného dôchodku, teda z hrubého príjmu mu zostane po povinných odlivoch a možných prílivoch disponibilný dôchodok YD.
YD = Y - TA + TR
Spotrebné výdaje domácností sú teda funkciou disponibilného dôchodku. Ich výška rastie so zvyšujúcim sa bežným dôchodkom, výškou transférou a znižujúcimi sa daňami.
C = f (YD) = c * YD = c * (Y - TA + TR)
2. firmy: investičné výdaje sa považujú za autonómnu veličinu I.
3. vláda: Vládne výdaje G sa vo všeobecnosti považujú za autonómnu veličinu spolu s výškou tranférov. Dane rozdľujeme na 2 druhy, autonómne TA a indukované t.
G = G , TR = TR , TA = TA , t
- teda: C = c * (Y - tY - TA + TR)
AD = C + I + G
= c * (Y - tY - TA + TR) + I + G
Všimnime si, že agregátny dopyt má 2 zložky, autonómnu a a indukovaný. Preto môžeme všetky autonómne veličiny substituovať ako veličinu A = c * TR + I + G.
Úpravou AD dostaneme rovnicu: AD = A + c * Y - c * t * Y
= A + c * (1-t) * Y
Z rovnice môžeme pekne usúdiť, od čoho závisí agregátny dopyt.
Agregátny dopyt závisí od výšky 1. autonómnych výdajov, ktoré čím sú väčšie, tým je vyšší aj AD a naopak
2. hraničného sklonu k spotrebe, ktorý čím je vyšší, tým je vyšší aj AD a
naopak
3. daní, ktoré čím sú menšie, tým je vyšší aj AD a naopak
4. dôchodku, čím je vyšší, tým je vyšší aj AD a naopak
Teraz konečne odvodíme rovnováhu. Ako som už v úvode spomínala, vo všeobecnosti rovnováha nastáva, ak sa skutočný produkt rovná agregátnemu dopytu, teda AD = Y. Po dosadení do rovnice dostaneme:
Y = A + c * (1-t) * Y , kde úpravou dostaneme: Y = 1 / {1-c(1-t)}*A
Výraz 1 / {1-c(1-t)} nazývame multiplikátorom vnútornej ekonomiky a zančíme ho ako α. Predpokladáme, ale že t >0 . Jeho výšku ovplyvňujú dane a hraničný sklon k spotrebe. Čím sú dane vyššie, tým je multiplikátor nižší a čím je hraničný sklon k spotrebe vyšší, tým ej aj multiplikátor vyšší.
Po úprave dostaneme Y = α * A
Štát má v rukách silný nástroj fiškálnej politiky na ovplyvnenie agregátneho dopytu, preto je veľmi dôležité si uvedomiť, aké dopady na AD spôsobia ich zmeny.
1. zmena vládnych výdajov G: Vládne výdaje tvoria súčasť autonómnej zložky agregátneho dopytu. Preto pri ich zvýšení sa posunie graf AD hore a pri ich znížení zase dole. Otázkou, ale zostáva o koľko sa zmení AD. Matematicky môžeme túto zmenu vyjadriť ako ∆ Y = α * ∆ G
Z výrazu vyplýva, že zmena závisí od výšky jednoduchého multiplikátoru vnútornej ekonomiky 1 / {1-c(1-t)}.
2. zmena transférových platieb TR: Transférové platby plynú od štátu smerom k domácnostiam. Štát ich dotuje za účelom posilnenia ich kúpyschopnosti. Domácnosti, ale nevyužijú celú výšku transférov k spotrebe, lebo časť usporia. Matematiky môžeme vyjadriť zmeny Y ako ∆ Y = c / {1-c(1-t)} * ∆ TR
Výraz c / {1-c(1-t)} sa nazýva multiplikátor vnútornej ekonomiky pri zmene transférových platieb. Už na prvý pohľad sa líši jeho výška od jednoduchého multiplikátoru vnútornej ekonomiky. Tento multiplikátor je nižší.
3. zmena autonómnych daní TA: Dane ovplyvňujú výšku spotrebných výdajov C, preto môžeme túto zmenu matematicky vyjadriť ako ∆ Y = (-c / 1-c) * ∆ TA
Výraz (-c / 1-c) sa nazýva daňový multiplikátor. Tento multiplikátor je nižší ako jednoduchý multiplikátor.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára