Ekonomika je dynamickou a rozsiahlou vedou. Čo platilo dnes, už nemusí platiť zajtra, ale táto udalosť ovplyvňuje správanie všetkých ekonomických subjektov.
Plynutie času má podstatný vplyv na kolobeh dôchodku. V rámci kolobehu dôchodok prechádza 3 stupňami, ktorý môžeme znázorniť na nasledujúcom obrázku.
V rámci kolobehu nie je dôležitý začiatok, ale smer kolobehu. Ak začneme u Y- dôchodku, dôchodok je vynaložený ekonomickými subjektami (spotrebitelia, firmy, vláda) na nákup statkov, čím sa na trhu vytvára agregátny dopyt AD. Aby bol agregátny dopyt uspokojený, je potrebné vyprodukovať produkt Q. Tu vstupujú na trh výrobci, ktorý dodávajú na trh produkciu. Uspokojením potrieb ekonomických subjektov im ako odmena plynie výnos z predaja produkt, ktorý musia zase prerozdeliť medzi ekonomickým subjektom v podobe dôchodku ako ich odmena za poskytnutie výrobných faktorov ako výrobného vstupu. V realite ale existujú oneskorenia, lebo ekonomické subjekty kalkulujú spotrebu na základe minulého dôchodku. Očakávaná spotreba sa ale väčšinou líši od skutočnej, lebo výška dôchodku sa mení. Taktiež výroba produktu sa odvíja z minulej spotreby. Z výnosov produkcie dostávajú odmenu výrobné faktory, ktoré tiež reagujú na zmenu s oneskorením.
Ukážme si to na príklade.
Blížia sa Vianoce. Spotrebiteľ kalkuluje, koľko môže minúť na darčeky a koľko si musí odložiť. Do kalkulácie započíta aj výšku minuloročnej odmeny. Odmena je nepovinná zložka mzdy a jej výška závisí od vôle zamestnávateľa. Rozhodne sa nakúpiť darčeky za 10 000 Kč, ktoré aj kúpi. Kúpa predchádza inkasovaniu odmenu. Z tohto príkladu jednoznačne vyplýva, že výška súčasnej AD v čase t, závisí na výške Y v čase t-1.
Aby bolo, čo dopytovať, je nutné najprv vyrobiť. Na druhej strane sa zase rozhodujú výrobci, akú veľkú produkciu vyrobiť. Na výšku má vplyv kalkulácia predajov z minulých rokov. Samozrejme sa berú do úvahy aj iné faktory, ako rast tržieb v jednotlivých rokov, ekonomická situácia a podobne, ale pre nás sú najdôležitejšie práve tržby z minulých vianoc. Teda tohto ročnú výšku produkcie Q v čase t ovplyvňuje výška AD z minulých vianoc v čase t-1.
Tiež existuje oneskorenie medzi výškou produktu a dôchodkom. Napríklad zamestnanci majú fixnú mzdu a jej výška sa neodvíja od výšky predaja. A aj keby tomu tak bolo v niektorých odvetviach (napríklad u živnostníkov), tak stále existuje časový nesúlad medzi výnosmi a skutočným inkasovaním tržieb.
Tieto 3 oneskorenia sa nazývajú Robetsonovo (oneskorená reakcie AD na Y), Lundbergovo (oneskorená reakcia Q na AD) a oneskorenie produkcie - dôchodku (oneskorená reakcie Y na Q) viď obrázok vyššie. Oneskorenia môžeme vyjadriť aj pomocou očakávania. Musíme si ale uvedomiť, že očakávanie nie je realita. Na očakávanie má vplyv minulá empíria. Naša očakávanie môže byť zhodné s realitou, ale nemusí. A ak predsa len je zhodné, tak v dobe, kedy sme si vytvorili očakávanie, sme túto skutočnosť netušili. Pri jeho tvorbe berieme do úvahy všetky možné faktory, aby bolo očakávania, čo najrealistickejšie. Tým znižujeme pravdepodobnosť mýlneho očakávania o odchýlky, ale neistota odchýlky existuje vždy.
Model kolobehu dôchodku je tiež možné vyjadriť ako národný dôchodok NI. V tomto modeli sú si AD, Y a Q rovné. Oneskorenie sa prejaví iným spôsobom. Robertsonove oneskorenie má za následok existenciu nezamýšľaných úspor, ktoré môžu byť ako kladné, tak aj záporné. Lundbergovo oneskorenie má za následok existenciu nezamýšľaných investícií, ktoré sa prejavia ako zmeny v obežnom kapitále.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára