Tiež sa pýtate, čo je to vlastne ten multiplikačný efekt? Predstavte si ekonomiku ako jedno veľké pole. Na jar na neho zasadím 100 ks zemiakov. Na jeseň ale nevykopem 1 000 ks, ale 5 000 ks. Multiplikačný efekt spôsobí, že vstup sa nerovná výstupu, ale je väčší alebo menší.
Hodnota multiplikátora nám uvádza, o koľko sa nám zvýši výstup, ak sa vstup zvýši o 1 jednotku. Keyness definoval multiplikátor na svojich modeloch, ktoré sa odlišujú podľa počtu subjektov na strane dopytu.
Predpoklady modelu: 1. Fixná cenová hladina
2. v ekonomike je dostatočná zásoba kapitálu
3. fixné nominálne mzdy → ponuka práce je na trhu dostatočná
4. nominálne veličiny sú zároveň veličinami reálnymi
5.neexistuje časové oneskorenie
1. dvojsektorový model:
Vystupujú tu len 2 subjekty a to sú domácnosti (C) a firmy (I). Agregátny dopyt tvoria teda 2 veličiny:
AD = C + I C → spotrebné výdaje domácností
I → investičné výdaje firiem
Veličiny môžu mať 2 základné vlastnosti.
1. Môžu byť indukované veličinou, teda sú závislé na výške dôchodku. POZOR!!! To ale nemusí znamenať, že sú si priamo úmerné!!!
2. Naopak, druhú skupinu tvoria veličiny autonómne, ktoré sú ovplyvňované inými faktormi ako je výška príjmu. Patrí tu napríklad výška úrokovej miery, očakávanie, ... Takéto veličiny budem značiť podčiarknuté.
Napr. si predstavme domácnosť s príjmom v čase 20 000 Kč. Z tohto príjmu musí zaplatiť nájom za byt, elektrinu, vodu, potraviny, ... Ak sa jej príjem zvýši na 50 000 Kč, stále bude platiť tie isté peniaze za nájom, elektrinu, vodu, ... Dovolí si ale kúpiť drahšie oblečenie, zájde si do reštaurácie, do kina alebo divadla.
Investičné výdaje Keynes považoval v svojich modeloch za čisto autonómnu veličinu (I).
Spotrebné výdaje sú veličinou zmiešanou. Časť z nich je autonómna (CA) a časť indukovaná c*Y.
AD = C + I ; C = CA + c*Y
AD = CA + c*Y + I ; c = hraničný sklon k spotrebe= MPC → hovorí nám, o koľko sa zvýši spotreba
domácností, ak sa zvýší dôchodok o jednotku
- veľmi dôležitý ukazovateľ, lebo jednou zo základných rysov domácností je, že
celý svoj dôchodok nepsotrebujú, ale čas si ukladajú v podobe úspor (S)
Y = C + S
mpc = c = ∆C/∆Y
Rovnováha nastáva vtedy, ak sa agregátny dopyt rovná reálnemu produktu, teda všetko, čo sa vyrobí sa aj spotrebuje a predá, nevzniká nadbytok ani nedostatok produktu.
Y = AD
Y = CA + c*Y + I ; všeobecne môžeme všetky autonómne veličiny substituovať novou neznámou A
A = CA + I
Y = A + c*Y / - (c*Y)
Y - c*Y = A
Y * (1 - c) = A / : (1-c)
Y = 1/(1 - c) * A / : A
Y / A = 1/(1 - c)
1/(1 - c) → jednoduchý výdajový multiplikátor= multiplikátor autonómnych výdajov: hovorí nám,
o koľko sa zmení produkt, ak sa autonómne výdaje zmenia o jednotku
- netraba však zabudnúť na predpoklady modelu, že sa nemenia ani ceny, ani úroková miera
Zmenu produktu môže spôsobiť zmena autonómnej spotreba aj autonómnych investícií.
Kvantifikácia zmeny: ∆Y = 1/(1 - c) * ∆CA
∆Y = 1/(1 - c) * ∆I
2. trojsektorový model:
Vystupuje tu aj 3. subjekt- vláda, ktorá tvorí dôležitú zložku AD. Na jednej strane znižuje bežný dôchodok domácností (Y) prostredníctvom daní a zvyšuje ho transférovými platbami, čím ostáva domácnostiam na prerozdeľovanie medzi spotrebou a úrporami len disponibilný dôchodok (YD). Dane sú ako indukovanou, tak autonómnou veličinou.
YD = (1-t)*Y - TA + TR t→ indukované dane (napr. daň z príjmu)
V tomto modeli vytvára AD = C + I + G
Vystupuje tu aj 3. subjekt- vláda, ktorá tvorí dôležitú zložku AD. Na jednej strane znižuje bežný dôchodok domácností (Y) prostredníctvom daní a zvyšuje ho transférovými platbami, čím ostáva domácnostiam na prerozdeľovanie medzi spotrebou a úrporami len disponibilný dôchodok (YD). Dane sú ako indukovanou, tak autonómnou veličinou.
YD = (1-t)*Y - TA + TR t→ indukované dane (napr. daň z príjmu)
TA → autonómne dane (napr. daň z nehnuteľnosti)
TR → transférové platby (napr. materská)
V tomto modeli vytvára AD = C + I + G
AD = CA + c*(1-t)*Y + c*TR – c*TA+ I + G ; G = Y * t + TA - TR + G
Rovnováha: Y = AD
Y = CA + c*(1-t)*Y + c*TR – c*TA+ I + G ; A= CA +c*TR – c*TA+ I + G
Y = A +c*(1-t)*Y
Y - c*(1-t)*Y = A
Y*(1-c+c*t) = A
Y = 1/[1-c*(1-t)] * A
Y/A = 1/[1-c*(1-t)]
Y = CA + c*(1-t)*Y + c*TR – c*TA+ I + G ; A= CA +c*TR – c*TA+ I + G
Y = A +c*(1-t)*Y
Y - c*(1-t)*Y = A
Y*(1-c+c*t) = A
Y = 1/[1-c*(1-t)] * A
Y/A = 1/[1-c*(1-t)]
1/[1-c*(1-t)] → výdajový multiplikátor dôchodkových daní, ak t > 0
- hovorí nám, o koľko sa zmení produkt, ak sa autonómne výdaje zmenia o jednotku
- netraba však zabudnúť na predpoklady modelu, že sa nemenia ani ceny, ani úroková miera
Napríklad v našom príklade, kde uvažujeme hraničný sklon k spotrebe c = 0,7 a dôchodkové dane t = 19 %. Multiplikačný efekt v tomto prípade spôsobí, že ak sa zvýšia autonómne výdaje o 1 jednotku, zvýši sa nám reálny dôchodok nie o 1 jednotku, ale vplyvom multiplikačného efektu o 2,31 jednotiek.
hraničná miera úniku: s*(1-t) + t → multiplikátor vládnych výdajov za prítomnosti dôchodkových
daní
Y = AD / - c*(1-t)* Y
Y - c*(1-t)* Y = AD - c*(1-t)* Y ; 1 = c + s ; s= 1-c ; c = 1-s
Y*[1-1 + s + t*(1-s)] = A +c*(1-t)*Y - c*(1-t)* Y
Y*[s + t*(1-s)] = A
Y = A * 1/ (s + t - st)
Y = A * 1/ [s*(1-t) + t] / A
Y/A = 1/ [s*(1-t) + t]
Napr. v našom príklade, kde uvažujeme hraničný sklon k spotrebe c = 0,7 a dôchodkové dane t = 19 %, sa hraničný sklon k úsporám s = 0,3. Multiplikačný efekt v tomto prípade spôsobí, že ak sa zvýšia autonómne výdaje o 1 jednotku, zvýši sa nám reálny dôchodok nie o 1 jednotku, ale vplyvom multiplikačného efektu o 2,31 jednotiek.
daní
Y = AD / - c*(1-t)* Y
Y - c*(1-t)* Y = AD - c*(1-t)* Y ; 1 = c + s ; s= 1-c ; c = 1-s
Y*[1-1 + s + t*(1-s)] = A +c*(1-t)*Y - c*(1-t)* Y
Y*[s + t*(1-s)] = A
Y = A * 1/ (s + t - st)
Y = A * 1/ [s*(1-t) + t] / A
Y/A = 1/ [s*(1-t) + t]
Napr. v našom príklade, kde uvažujeme hraničný sklon k spotrebe c = 0,7 a dôchodkové dane t = 19 %, sa hraničný sklon k úsporám s = 0,3. Multiplikačný efekt v tomto prípade spôsobí, že ak sa zvýšia autonómne výdaje o 1 jednotku, zvýši sa nám reálny dôchodok nie o 1 jednotku, ale vplyvom multiplikačného efektu o 2,31 jednotiek.
Podľa Keynessovho modelu je ekonomika v nerovnováha, teda skutočný produkt je menší ako potencionálny Y* > Y. Odpoveďou na otázku, ako sa do rovnováhy dostane, je prostredníctvom fiškálnej politiky, teda zmenou vládnych výdajov G, resp. zmenou jeho jednotlivých čiastkových veličín.
G = Y * t + TA - TR + G
A:) zmenou G: pri zvýšení vládnych výdajov na nákup tovarov a služieb G, sa krivka AD posunie smerom
hore.
- uvažujme, že ostatné autonómne premenné AD ostávajú nemenné
∆AD = ∆C + ∆G ; ∆C = c*(1-t)*∆Y
∆AD = c*(1-t)*∆Y + ∆G ; ∆AD = ∆Y
∆Y = c*(1-t)*∆Y + ∆G / - c*(1-t)*∆Y
∆Y*[1-c*(1-t)] = ∆G / : [1-c*(1-t)]*∆G
∆Y/∆G = 1/[1-c*(1-t)]
[1-c*(1-t)] → multiplikátor vládnych výdajov za existencie dôchodkových daní
Napr. v našom príklade, kde uvažujeme hraničný sklon k spotrebe c = 0,7 a dôchodkové dane t = 19 %. Multiplikačný efekt v tomto prípade spôsobí, že ak sa zvýšia autonómne výdaje o 1 jednotku, zvýši sa nám reálny dôchodok nie o 1 jednotku, ale vplyvom multiplikačného efektu o 2,31 jednotiek.
B:) zmenou transférových platieb: treba si uvedomiť, že transférové platby patria medzi spotrebné výdaje domácností, teda nie celá ich vyplatená časť je použité na spotrebu. Domácnosti časť z nich spotrebujú, ale časť usporia. Teda výšku vplyvu ich zmena na výšku produktu ovplyvní veľkosť hraničného sklonu k spotrebe resp. hraničného sklonu k úsporám.
∆AD = ∆C
∆AD = c*(1-t)*∆Y +c*∆TR
∆Y = c*(1-t)*∆Y +c*∆TR / - c*(1-t)*∆Y
∆Y * [1-c*(1-t)] = c*∆TR / : ∆TR*[1-c*(1-t)]
∆Y/∆TR = c*[1-c*(1-t)]
c*[1-c*(1-t)] → multiplikátor transférových platieb
Napr. v našom príklade, kde uvažujeme hraničný sklon k spotrebe c = 0,7 a dôchodkové dane t = 19 %. Multiplikačný efekt v tomto prípade spôsobí, že ak sa zvýšia transférové platby o 1 jednotku, zvýši sa nám reálny dôchodok nie o 1 jednotku, ale vplyvom multiplikačného efektu o 1,62 jednotiek.
C:) zmenou sadzby autonómnych daní: dôležité je si zase uvedomiť, aký to má zníženie sadzby autonómnych daní vplyv na disponibilný dôchodok domácností. Autonómne dane odčerpávajú časť bežného dôchodku, teda ak sa ich sadzba zníži, ostane väčšia časť dôchodku domácnostiam. Tiež si je potrebné uvedomiť, že sa AD nezvýši o celý ušetrený dôchodok, ktorý vznikol vplyvom zmeny sadzby, lebo domácnosti len časť dôchodku spotrebujú a druhú časť usporia.
Čo je dôležité si z toho uvedomiť? Že multiplikačný efekt autonómnych daní je záporný. Teda zníženie autonómnych daní má za následok zvýšenie produktu a naopak. Multiplikátor má záporné znamienko!
∆AD = ∆C ; ∆C = ∆YD ; ∆YD = ∆Y - ∆TA - t*∆Y
∆C = c*(∆Y - ∆TA - t*∆Y)
∆AD = c*∆Y - c*∆TA - c*t*∆Y ; ∆AD = ∆Y
∆Y = ∆Y*(c-c*t) - c*∆TA / - ∆Y*(c-c*t)
∆Y * [1-c*(1-t)] = - c*∆TA / : [1-c*(1-t)] * ∆TA
∆Y/∆TA = - c/[1-c*(1-t)]
- c/[1-c*(1-t)] → multiplikátor autonómnych daní = daňový multiplikátor
Napr. v našom príklade, kde uvažujeme hraničný sklon k spotrebe c = 0,7 a dôchodkové dane t = 19 %. Multiplikačný efekt v tomto prípade spôsobí, že ak sa zvýšia transférové platby o 1 jednotku, zvýši sa nám reálny dôchodok nie o 1 jednotku, ale vplyvom multiplikačného efektu o -1,62 jednotiek.
D:) zmenou sadzby dôchodkových daní: Ich zmena má za následok zníženie alebo zvýšenie spotrebných výdajov domácností, lebo dôchodkové dane ukrajujú časť bežného dôchodku, ale nie o pevnú čiastku, ako to bolo v prípade autonómnych daní. Výška, o ktorú sa zníži disponibilný dôchodok pri zvýšení sadzby dane závisí od výšky dôchodku.
∆t = t0 –t1
Y0 = 1/[1-c*(1-t0)] * A ; Y1 = 1/[1-c*(1-t1)] * A
∆Y = Y0 -Y1
∆Y = -1/[1-c*(1-t1)]*c*Y0 *∆t
A:) zmenou G: pri zvýšení vládnych výdajov na nákup tovarov a služieb G, sa krivka AD posunie smerom
hore.
- uvažujme, že ostatné autonómne premenné AD ostávajú nemenné
∆AD = ∆C + ∆G ; ∆C = c*(1-t)*∆Y
∆AD = c*(1-t)*∆Y + ∆G ; ∆AD = ∆Y
∆Y = c*(1-t)*∆Y + ∆G / - c*(1-t)*∆Y
∆Y*[1-c*(1-t)] = ∆G / : [1-c*(1-t)]*∆G
∆Y/∆G = 1/[1-c*(1-t)]
[1-c*(1-t)] → multiplikátor vládnych výdajov za existencie dôchodkových daní
Napr. v našom príklade, kde uvažujeme hraničný sklon k spotrebe c = 0,7 a dôchodkové dane t = 19 %. Multiplikačný efekt v tomto prípade spôsobí, že ak sa zvýšia autonómne výdaje o 1 jednotku, zvýši sa nám reálny dôchodok nie o 1 jednotku, ale vplyvom multiplikačného efektu o 2,31 jednotiek.
B:) zmenou transférových platieb: treba si uvedomiť, že transférové platby patria medzi spotrebné výdaje domácností, teda nie celá ich vyplatená časť je použité na spotrebu. Domácnosti časť z nich spotrebujú, ale časť usporia. Teda výšku vplyvu ich zmena na výšku produktu ovplyvní veľkosť hraničného sklonu k spotrebe resp. hraničného sklonu k úsporám.
∆AD = ∆C
∆AD = c*(1-t)*∆Y +c*∆TR
∆Y = c*(1-t)*∆Y +c*∆TR / - c*(1-t)*∆Y
∆Y * [1-c*(1-t)] = c*∆TR / : ∆TR*[1-c*(1-t)]
∆Y/∆TR = c*[1-c*(1-t)]
c*[1-c*(1-t)] → multiplikátor transférových platieb
Napr. v našom príklade, kde uvažujeme hraničný sklon k spotrebe c = 0,7 a dôchodkové dane t = 19 %. Multiplikačný efekt v tomto prípade spôsobí, že ak sa zvýšia transférové platby o 1 jednotku, zvýši sa nám reálny dôchodok nie o 1 jednotku, ale vplyvom multiplikačného efektu o 1,62 jednotiek.
C:) zmenou sadzby autonómnych daní: dôležité je si zase uvedomiť, aký to má zníženie sadzby autonómnych daní vplyv na disponibilný dôchodok domácností. Autonómne dane odčerpávajú časť bežného dôchodku, teda ak sa ich sadzba zníži, ostane väčšia časť dôchodku domácnostiam. Tiež si je potrebné uvedomiť, že sa AD nezvýši o celý ušetrený dôchodok, ktorý vznikol vplyvom zmeny sadzby, lebo domácnosti len časť dôchodku spotrebujú a druhú časť usporia.
Čo je dôležité si z toho uvedomiť? Že multiplikačný efekt autonómnych daní je záporný. Teda zníženie autonómnych daní má za následok zvýšenie produktu a naopak. Multiplikátor má záporné znamienko!
∆AD = ∆C ; ∆C = ∆YD ; ∆YD = ∆Y - ∆TA - t*∆Y
∆C = c*(∆Y - ∆TA - t*∆Y)
∆AD = c*∆Y - c*∆TA - c*t*∆Y ; ∆AD = ∆Y
∆Y = ∆Y*(c-c*t) - c*∆TA / - ∆Y*(c-c*t)
∆Y * [1-c*(1-t)] = - c*∆TA / : [1-c*(1-t)] * ∆TA
∆Y/∆TA = - c/[1-c*(1-t)]
- c/[1-c*(1-t)] → multiplikátor autonómnych daní = daňový multiplikátor
Napr. v našom príklade, kde uvažujeme hraničný sklon k spotrebe c = 0,7 a dôchodkové dane t = 19 %. Multiplikačný efekt v tomto prípade spôsobí, že ak sa zvýšia transférové platby o 1 jednotku, zvýši sa nám reálny dôchodok nie o 1 jednotku, ale vplyvom multiplikačného efektu o -1,62 jednotiek.
D:) zmenou sadzby dôchodkových daní: Ich zmena má za následok zníženie alebo zvýšenie spotrebných výdajov domácností, lebo dôchodkové dane ukrajujú časť bežného dôchodku, ale nie o pevnú čiastku, ako to bolo v prípade autonómnych daní. Výška, o ktorú sa zníži disponibilný dôchodok pri zvýšení sadzby dane závisí od výšky dôchodku.
∆t = t0 –t1
Y0 = 1/[1-c*(1-t0)] * A ; Y1 = 1/[1-c*(1-t1)] * A
∆Y = Y0 -Y1
∆Y = -1/[1-c*(1-t1)]*c*Y0 *∆t
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára